S príchodom jesene sa menia aj podmienky v prírode a rastie riziko úrazov. Dážď robí chodníky mokrými a klzkými, opadané lístie zakrýva korene a nerovnosti a silnejší vietor môže poškodiť konáre stromov. Každý turista, bushcrafter či milovník outdooru by preto mal ovládať základy prvej pomoci. V odľahlom teréne totiž môže správna reakcia počas prvých minút výrazne ovplyvniť ďalší priebeh situácie a v kritickom prípade aj zachrániť život.
V meste prichádzajú záchranné zložky spravidla rýchlejšie, no v odľahlom teréne môže pomoc doraziť až po dlhšom čase. Prvá pomoc v prírode preto neznamená iba základné ošetrenie poranenia. Je potrebné zastaviť krvácanie, stabilizovať zdravotný stav, chrániť zraneného pred chladom a bezpečne preklenúť čas do príchodu záchranárov alebo evakuácie. Dobre vybavená lekárnička sa tak stáva dôležitou súčasťou výbavy na prežitie podobne ako spoľahlivý nôž, zdroj ohňa či zásoba vody.
Špecifiká jesenného terénu
Vyššie riziko úrazov
Jesenné výpravy do prírody prinášajú podmienky, ktoré sa od letných výrazne líšia. Vrstva opadaného lístia môže zakryť korene, kamene, výmole aj ďalšie nerovnosti. Vlhké chodníky, blato, ranná rosa a mokré drevo zároveň znižujú stabilitu pri chôdzi a zvyšujú riziko pošmyknutia či pádu. Opatrnosť je potrebná aj pri pohybe v hustejšom poraste, kde môžu zlomené alebo uvoľnené konáre spôsobiť rezné a bodné poranenia.
Medzi časté následky pádu alebo nesprávneho došliapnutia patria vyvrtnutia, natiahnutie svalov, vykĺbenia a zlomeniny. Chladné a vlhké počasie navyše sťažuje samotné ošetrenie. Skrehnuté prsty strácajú citlivosť a jemnú motoriku, mokrá pokožka zhoršuje priľnavosť náplastí a zranený človek sa počas dlhšieho čakania na pomoc môže rýchlo podchladiť.
Časté zranenia pri pobyte v prírode
Poranenia kĺbov a svalov
Vyvrtnutie členka patrí medzi bežné poranenia pri chôdzi po nerovnom alebo klzkom povrchu. Aj zdanlivo ľahký úraz môže výrazne obmedziť pohyb a znemožniť bezpečný návrat z terénu.
Po úraze je potrebné zastaviť ďalšiu chôdzu, zranenie prezrieť a končatinu zbytočne nezaťažovať. Členok možno podoprieť alebo primerane spevniť elastickým obväzom a podľa možností ho držať vo vyvýšenej polohe. Studený obklad môže pomôcť zmierniť bolesť a opuch, nesmie sa však prikladať priamo na pokožku. V chladnom prostredí treba zároveň zabrániť celkovému podchladeniu zraneného.
Ak postihnutý nedokáže na končatinu došliapnuť, kĺb je viditeľne deformovaný, objaví sa výrazný opuch, necitlivosť alebo silná bolesť, môže ísť o vážnejšie poranenie. V takom prípade sa kĺb nesmie násilne naprávať. Končatinu treba znehybniť v nájdenej polohe a zabezpečiť odbornú pomoc alebo bezpečnú evakuáciu.
Pri prenášaní ťažkého batoha, prudkom pohybe alebo prekonávaní prekážok môže dôjsť aj k natiahnutiu svalu či šľachy. V činnosti nie je vhodné pokračovať cez bolesť. Poškodenú oblasť treba šetriť, primerane podoprieť a sledovať, či sa bolesť, opuch alebo obmedzenie pohybu nezhoršujú.
Rany a porezania v jesennom prostredí
Pri pohybe v hustejšom poraste môže ľahko dôjsť k poškriabaniu alebo porezaniu o konáre, tŕne a ostré časti rastlín. Riziko infekcie nezvyšuje samotné jesenné obdobie, ale najmä znečistenie rany zeminou, blatom či zvyškami rastlín. Vlhké počasie zároveň sťažuje udržanie obväzu v suchu a náplasti nemusia na mokrej pokožke spoľahlivo držať.
Krvácanie treba najskôr zastaviť priamym tlakom. Ranu je následne vhodné dôkladne vypláchnuť čistou pitnou vodou, odstrániť voľné nečistoty a prekryť ju sterilným krytím. Hlboké, bodné alebo silno znečistené rany, nezastaviteľné krvácanie a poranenia s cudzím telesom si vyžadujú odborné ošetrenie. Pri znečistenej rane je vhodné overiť aj platnosť očkovania proti tetanu.
Ako zostaviť lekárničku do prírody
Základné vybavenie
Obsah outdoorovej lekárničky treba prispôsobiť dĺžke výpravy, počtu osôb, predpovedi počasia aj vzdialenosti od dostupnej pomoci. Na jesenné túry je dôležité chrániť zdravotnícky materiál pred dažďom a vlhkosťou. Sterilné krytie, obväzy a náplasti je preto vhodné uložiť do vodoodolného puzdra alebo samostatných uzatvárateľných vreciek.
Základ lekárničky môžu tvoriť:
- jednorazové nitrilové rukavice,
- sterilné gázové štvorce a krycie obväzy,
- elastické a ovínadlové obväzy,
- náplasti rôznych veľkostí a náplasť v rolke,
- trojrohá šatka,
- prostriedok na výplach očí alebo rany,
- antiseptické obrúsky určené na pokožku,
- nožnice, pinzeta a zatváracie špendlíky,
- krytie na pľuzgiere,
- izotermická fólia.
Elastický obväz môže pomôcť pri spevnení poraneného kĺbu alebo upevnení krytia. Nesmie však byť utiahnutý tak silno, aby obmedzil krvný obeh. Po jeho priložení treba pravidelne kontrolovať farbu, teplotu a citlivosť prstov.
Na vypláchnutie znečistenej rany je najvhodnejšia čistá pitná voda alebo sterilný fyziologický roztok. Tablety určené na úpravu vody sa nemajú používať na prípravu roztoku na ošetrovanie rán, pokiaľ výrobca výslovne neuvádza takéto použitie.
Doplnkové vybavenie na vzdialenejšie výpravy
Ak sa výprava pohybuje ďaleko od ciest a dostupnej pomoci, lekárničku možno doplniť o ľahkú tvarovateľnú dlahu, ďalšie trojrohé šatky a popruhy na jej upevnenie. Dlaha slúži na obmedzenie pohybu poranenej končatiny počas čakania na pomoc alebo nevyhnutného presunu. Pri podozrení na zlomeninu či vykĺbenie sa končatina nesmie násilne naprávať a znehybnenie by mal vykonávať človek, ktorý pozná správny postup.
Súčasťou osobnej výbavy môžu byť aj bežne používané lieky proti bolesti. Mali by zostať v pôvodnom označenom balení, chránené pred vlhkosťou a užívané iba podľa príbalového letáka. Paracetamol ani protizápalové lieky nie sú vhodné pre každého, preto treba zohľadniť zdravotný stav, alergie, možné interakcie a ďalšie kontraindikácie. Lieky sa nemajú automaticky podávať inej osobe.
Hotová outdoorová lekárnička môže uľahčiť výber základného vybavenia, jej obsah však treba pred každou výpravou skontrolovať. Dôležitá je neporušenosť sterilných obalov, dátumy exspirácie a dostupnosť jednotlivých pomôcok. Ani kvalitne vybavená súprava nenahrádza znalosti prvej pomoci, preto má zmysel absolvovať praktický kurz zameraný na úrazy a núdzové situácie v teréne.
Prvá pomoc prispôsobená podmienkam v teréne
Prvotné posúdenie situácie
Pred priblížením k zranenému treba najskôr skontrolovať bezpečnosť okolia. Riziko môžu predstavovať padajúce konáre, uvoľnené kamene, prudký svah, voda, oheň alebo nepriaznivé počasie. Zranená osoba sa premiestňuje iba vtedy, ak jej na danom mieste hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Zbytočný pohyb by mohol zhoršiť poranenie chrbtice, hlavy alebo končatín.
Následne treba overiť, či zranený reaguje a normálne dýcha, a skontrolovať prípadné silné krvácanie. Ak nereaguje a nedýcha normálne, je potrebné čo najskôr privolať pomoc na čísle 112, začať resuscitáciu a postupovať podľa pokynov operátora. Z úst sa odstraňujú iba voľné a dobre viditeľné prekážky – nikdy nie naslepo prstami.
Po zvládnutí bezprostredného ohrozenia života treba zraneného chrániť pred dažďom, vetrom a chladom. Izotermická fólia, suchá vrstva oblečenia alebo podložka oddeľujúca telo od studenej zeme môžu pomôcť obmedziť tepelné straty. Stav vedomia a dýchanie je potrebné pravidelne kontrolovať až do príchodu pomoci.
Znehybnenie poranenej končatiny
Pri podozrení na zlomeninu alebo vykĺbenie sa poranená končatina nemá násilne narovnávať ani vracať do pôvodnej polohy. Ak je nevyhnutné znehybnenie a pomoc nebude dostupná v krátkom čase, možno použiť tvarovateľnú dlahu alebo vhodný pevný predmet obalený mäkkým materiálom. Dlaha by mala obmedziť pohyb poranenej oblasti a pri zlomenine spravidla podoprieť aj kĺby nad a pod miestom úrazu.
Upevnenie nesmie byť príliš tesné. Pred priložením dlahy aj po ňom treba skontrolovať farbu, teplotu a citlivosť prstov. Ak začnú blednúť, modrať, chladnúť alebo znecitlivejú, obväz treba uvoľniť. Pri otvorenej zlomenine sa rana prekryje sterilným materiálom, no vyčnievajúca kosť sa nikdy nezatláča späť.
Improvizované prenášanie zraneného po nerovnom teréne môže jeho stav zhoršiť. Ak nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, bezpečnejšie je privolať záchranné zložky, oznámiť im presnú polohu a postupovať podľa pokynov operátora. Presun vlastnými silami prichádza do úvahy iba v nevyhnutnej situácii a mal by minimalizovať pohyb poranenej časti tela.
Prevencia je najúčinnejšia ochrana
Prispôsobenie pohybu jesenným podmienkam
Jesenný terén si vyžaduje pomalšie tempo, kratší krok a dôslednejšie sledovanie povrchu. Opadané lístie môže zakrývať korene, kamene, výmole aj blato. Trekingové palice pomáhajú udržiavať rovnováhu a umožňujú vopred preveriť stabilitu podkladu. Pri brodení cez potok alebo prechode po mokrých kameňoch je rozumnejšie zvoliť bezpečnejšie miesto, prípadne nájsť inú trasu.
Dôležitá je pevná obuv s kvalitnou protišmykovou podrážkou a dostatočnou oporou chodidla. Oblečenie je vhodné vrstviť tak, aby sa dalo priebežne prispôsobovať teplote a intenzite pohybu. Premoknutá spodná vrstva, studený vietor a dlhšia prestávka môžu viesť k rýchlemu ochladeniu organizmu, preto by vo výbave nemala chýbať nepremokavá vrstva a suché náhradné oblečenie.
K prevencii patrí aj kontrola počasia, plánovanie návratu pred zotmením, nabitý telefón, uložené číslo 112 a oznámenie trasy blízkej osobe. Čím vzdialenejšia je plánovaná trasa od ciest a obývaných miest, tým väčšia časová rezerva a dôkladnejšia príprava sú potrebné.
Evakuácia a núdzová komunikácia
Privolanie pomoci v odľahlom teréne
V núdzovej situácii je najdôležitejšie čo najskôr kontaktovať záchranné zložky. Na Slovensku možno volať na tiesňovú linku 112, v horských oblastiach aj na linku Horskej záchrannej služby 18 300. Užitočná je tiež aplikácia Horská záchranná služba, ktorá umožňuje privolať pomoc a odoslať záchranárom aktuálnu polohu používateľa.
Operátorovi treba pokojne a stručne oznámiť:
- čo sa stalo a koľko osôb potrebuje pomoc,
- zdravotný stav zraneného,
- čo najpresnejšiu polohu alebo GPS súradnice,
- názov trasy, posledný známy orientačný bod a smer pohybu,
- aktuálne počasie a možné nebezpečenstvá v okolí,
- telefónne číslo volajúceho a stav batérie.
Po nadviazaní kontaktu je potrebné postupovať podľa pokynov operátora. Telefón treba udržiavať v teple, obmedziť nepotrebné používanie a šetriť jeho batériu. Ak to situácia dovoľuje, zranený aj jeho sprievod by mali zostať na oznámenom mieste. Neohlásený presun môže záchranárom sťažiť lokalizáciu.
Ak mobilné spojenie nie je dostupné, pozornosť možno upútať opakovanými signálmi píšťalkou, svetlom čelovky, signalizačným zrkadlom alebo výrazným kusom oblečenia umiestneným na dobre viditeľnom mieste. Hlasné volanie je energeticky náročné, preto je vhodnejšie používať píšťalku. Zakladanie signalizačných ohňov nie je bezpečným univerzálnym riešením, nakoľko môže spôsobiť požiar a v danom mieste alebo období môže byť zakázané.
Pri plánovaní trasy je užitočné priebežne sledovať polohu v mape a všímať si výrazné orientačné body, napríklad rázcestia, vodné toky, útulne či vrcholy. Pred odchodom treba blízkej osobe oznámiť plánovanú trasu a predpokladaný čas návratu. Tieto informácie môžu pri pátraní výrazne zúžiť prehľadávanú oblasť.
Záver: Pripravenosť môže rozhodnúť
Prvú pomoc sa nemožno spoľahlivo naučiť až vo chvíli, keď dôjde k nehode. Schopnosť správne reagovať vzniká spojením kvalitného kurzu, praktického nácviku, primeranej výbavy a pravidelného opakovania základných postupov.
Lekárničku treba prispôsobiť plánovanej aktivite, chrániť ju pred vlhkosťou a pravidelne kontrolovať jej obsah. Dôležité sú však aj ďalšie preventívne opatrenia: sledovanie počasia, vhodné oblečenie a obuv, nabitý telefón, znalosť trasy a realistické posúdenie vlastných schopností.
Dobrá príprava neznižuje iba riziko pre jednotlivca. Človek, ktorý ovláda základy prvej pomoci a vie správne privolať záchranné zložky, môže v kritickej situácii účinne pomôcť aj ostatným členom skupiny. Výbava je dôležitá, no rozhodujúce zostávajú vedomosti, pokojné konanie a včasné privolanie odbornej pomoci.