Zima je obdobie, keď sa v teréne prestáva hrať „na istotu“ a turistom, horolezcom či skialpinistom sa rýchlo ukáže, čo naozaj funguje. Môžete mať výlet pripravený do posledného detailu, no stačí jedna nečakaná situácia a plán sa rozsype – a s ním aj pocit, že máte veci pod kontrolou.
Stačí moment: kamarát pri zjazde v lese narazí hlavou do stromu. Alebo vám padajúci kus ľadu vyradí človeka, ktorý vás istí. Prepadnete sa cez ľadovú krustu na rieke, zimné topánky a oblečenie sú razom premočené a teplo z tela mizne rýchlejšie, než by ste chceli. Na hrebeni vás zasa zhltne biela tma, vietor zatiahne oblohu a z „ešte chvíľu“ je zrazu plnohodnotná zimná búrka.
V takých chvíľach už nerozhoduje ideálny scenár, ale to, čo máte reálne pri sebe: výbava v batohu, schopnosti a skúsenosti v hlave a to málo zdrojov, ktoré viete získať z okolia. Keď okolnosti preberú velenie, prežitie sa zúži na jednoduchú rovnicu – pripravenosť, rozvaha a správne rozhodnutia v správnom čase.
Situácie prežitia
Na úvod si ujasnime, čo tým myslíme, aby sme hovorili o tom istom. Nemáme na mysli chvíle, keď je vám nepríjemne, máte zlý pocit, ste nervózni alebo len nestíhate podľa plánu. Situácia prežitia nastáva vtedy, keď je v hre reálne ohrozenie života a šanca, že sa z nej bez zásahu „nejako“ dostanete, je veľmi nízka. Inými slovami: ak neurobíte správne kroky na zvýšenie šancí, vy alebo niekto z vašej skupiny môže zomrieť.
Zručnosti prežitia
Zima pridáva do krízových situácií niekoľko špecifických komplikácií. Nízka teplota môže rýchlo spustiť podchladenie alebo omrzliny, najmä ak je človek zranený, znehybnený alebo leží na studenom podklade. Vietor dokáže na exponovaných miestach dramaticky zrýchliť úbytok tepla a robiť z „zvládnuteľného“ počasia nebezpečný problém. A voda sa hľadá ťažšie – často je zamrznutá alebo sa k nej nedá jednoducho dostať.
Ak je niekto zo skupiny zranený, priority sa okamžite menia: treba ho stabilizovať, ochrániť pred ďalším zhoršením stavu a udržať ho v teple, kým príde pomoc – ak vôbec príde včas.
Nech už situácia vyzerá akokoľvek zle, je dôležité udržať si jasnú hlavu a postupovať podľa základných priorít:
-
nájsť alebo vytvoriť úkryt,
-
zabezpečiť zdroj tepla (napríklad oheň),
-
ošetriť a stabilizovať zranených,
-
získať vodu, aby ste predišli dehydratácii a zhoršovaniu podchladenia,
-
zvýšiť šancu, že vás záchranári nájdu.
Poďme si tieto body rozobrať jeden po druhom.
1. Postavte prístrešok
V zimných podmienkach je úplne prvá priorita dostať sa z dosahu počasia. Chlad a najmä vietor dokážu veľmi rýchlo stiahnuť telesnú teplotu, čo zvyšuje riziko podchladenia aj omrzlín. Preto, ak ste na otvorenom priestranstve a vaša skupina sa ešte vie hýbať, cieľ je jasný: zísť pod hranicu lesa.
Z praxe aj z analýz zimných incidentov vyplýva jednoduché pravidlo – ľudia, ktorí sa včas presunú do lesa, majú výrazne vyššiu šancu prežiť než tí, ktorí ostanú na exponovaných miestach. Stromy totiž robia dve zásadné veci: tlmia vietor a zároveň poskytujú materiál na oheň, čo môže rozhodovať o ďalšom vývoji situácie.
Ak vás však počasie „prilepí“ na miesto, alebo je niekto zo skupiny zranený a presun neprichádza do úvahy, riešením je improvizovaný úkryt zo snehu. V takom prípade môže pomôcť:
-
snehová jaskyňa,
-
snehová jama,
-
snehová priekopa.
Sneh môže znieť nepriateľsky, no paradoxne je to výborný izolant. Čím viac úkryt uzavriete (bezpečne), tým lepšie udržíte teplo. Zároveň však musíte myslieť na vetranie, aby sa vnútri nehromadil vydýchaný vzduch a vlhkosť.
Rátajte aj s tým, že stavba takého prístrešku stojí veľa energie a času – a bez lopaty (ideálne lavínovej) to môže byť výrazne náročnejšie, než si mnohí v predstave pripúšťajú.
2. Založte oheň
Ak vám je zima, trasiem sa alebo ste premokli, oheň je jeden z najväčších „násobičov šancí“ na prežitie. Dodá teplo, pomôže stabilizovať stav podchladeného človeka a v ideálnom prípade umožní aj aspoň čiastočne presušiť výstroj. Varič je v zime výborný na teplý nápoj a roztápanie snehu, no často nedokáže nahradiť oheň v tom najdôležitejšom: dlhodobejšom zahriatí a sušení mokrého oblečenia. Bonus navyše je signalizácia – dym vie záchranárom výrazne uľahčiť lokalizáciu.
Treba však rátať s tým, že zimný oheň je iná liga. Sneh na zemi, mráz a vlhké drevo znižujú šancu na úspech, hlavne ak nemáte pripravené kvalitné podpaľovanie. Práve preto má zmysel nosiť so sebou spoľahlivý „starter“, napríklad:
-
kartónové výlisky od vajec napustené voskom,
-
vatové tampóny s vazelínou,
-
prípadne iný overený podpaľovač.
Bez niečoho podobného sa v mokrom lese môžete trápiť veľmi dlho. Ak je jedna vec, ktorú sa oplatí natrénovať ešte doma, tak práve založenie ohňa v zimných podmienkach od úplného začiatku.
Oheň nemusí byť veľký
V prežití nevyhráva táborák ako z filmu. V praxi je často rozumnejšie držať oheň menší a stabilný, aby ste si palivo natiahli na čo najdlhší čas.
Keď musíte kúriť na snehu
Ak sa nedá nájsť miesto s odkrytou zemou, pomôže jednoduchý „základ“:
-
vyhĺbte v snehu jamu približne do hĺbky okolo 60 cm,
-
dno vyskladajte hrubšími polenami narezanými na podobnú dĺžku (spravia pevný podklad a oheň sa nebude prepadávať).
Potom je kľúčové ísť postupne: trouda → tenké triesky → drobné konáriky → až potom väčšie kusy. V núdzi sa dá trouda nájsť aj v lese – často pomáha suchší materiál zo spodných častí stromov, ktorý je aspoň čiastočne chránený pred snehom.
Predtým, než začnete prikladať hrubé drevo, snažte sa vytvoriť poriadne lôžko žeravých uhlíkov. Bez uhlíkov oheň v zime často „len horí a zhasína“, namiesto toho, aby sa stabilne rozbehol.
Práca s mokrým drevom
Drevo zo zeme býva v zime často nasiaknuté. Preto môže dávať zmysel mať v núdzovej výbave ľahkú skladaciu pílku (reťazová alebo záhradnícka). Umožní vám:
-
odrezať suchšie časti z väčších konárov či spadnutých stromov,
-
spracovať materiál na kratšie kusy,
-
prípadne mokré drevo naštiepať a dostať sa k suchšiemu jadru.
Pri stavbe ohňa pomáha aj tvar. Zrubový alebo pyramídový oheň nechá teplo stúpať nahor, takže drevo vo vyšších vrstvách postupne presychá, kým to spodné už horí. To je v mokrých zimných podmienkach často rozdiel medzi trápením a funkčným ohňom.
.png)
3. Poskytnite prvú pomoc
Ak sa niekto zo skupiny zraní, vašou úlohou je udržať ho v stabilnom stave až do príchodu pomoci. Najskôr sa však zastavte a vyhodnoťte okolie: zabezpečte miesto nehody tak, aby nehrozilo ďalšie riziko (pád kameňov či ľadu, lavínový svah, ďalší pád, premávka na zjazdovke a podobne). Ak je to možné a bezpečné, presuňte zraneného na chránené miesto.
Hneď potom riešte jednu z najväčších zimných hrozieb: rýchlu stratu tepla cez kontakt so zemou. Zraneného čo najskôr preložte na izolačnú podložku (karimatka, batoh, lano, náhradné oblečenie – čokoľvek, čo oddelí telo od snehu a studenej pôdy). Podchladenie sa môže rozbehnúť aj vtedy, keď sa zranenie samo o sebe nezdá dramatické.
Ďalšie priority idú v jasnom poradí:
-
stabilizovať stav (zastaviť krvácanie, riešiť dýchanie a vedomie podľa možností),
-
znehybniť podozrivé zlomeniny alebo poranenia, aby sa situácia nezhoršila pri pohybe,
-
udržať teplo (izolácia zdola, prikrytie zhora, ochrana pred vetrom a vlhkosťou).
V zime treba rátať s tým, že záchranné akcie môžu trvať podstatne dlhšie než v teplých mesiacoch. Aj relatívne „bežné“ zranenie sa preto môže zmeniť na kritický problém, ak sa k nemu pridá chlad, vietor a nehybnosť.
Preto je výcvik prvej pomoci v prírode (wilderness first aid) jednou z najpraktickejších zimných zručností. Ideálne je, aby ho mal aspoň jeden člen partie – v realite často rozhoduje o tom, či sa zranený dočká pomoci v stave, v akom má šancu sa z toho dostať.
.png)
4. Topte sneh na vodu
V zime je hydratácia zásadná, a v krízovej situácii ešte viac. Dostatočný príjem tekutín pomáha telu fungovať efektívnejšie a nepriamo zvyšuje odolnosť voči chladu – dehydratácia naopak urýchľuje vyčerpanie a zhoršuje schopnosť udržať teplo.
Ak nemáte prístup k tečúcej vode, často vám neostane nič iné, než získať vodu zo snehu. Najistejšia cesta je roztápanie v hrnci na ohni alebo na variči. Keď varič či nádoba chýbajú, dá sa improvizovať: naplniť fľašu snehom a vložiť ju pod bundu, aby sa teplo z tela postupne postaralo o roztopenie. Táto možnosť má však veľké „ale“ – nerobte to vtedy, keď sami bojujete s chladom. Ochladzovať si jadro tela kvôli vode je nebezpečný obchod.
Prakticky platí jednoduché pravidlo: najprv stabilizujte teplo (úkryt, oheň), až potom riešte roztápanie snehu mimo bezpečného komfortu. V zime môže príchod záchrany trvať výrazne dlhšie, niekedy aj celé hodiny či dni, podľa počasia a terénu. A práve v takom scenári sú oheň a voda to, čo vás udrží pri živote aj vtedy, keď jedlo začne byť druhoradé.
5. Urobte všetko pre to, aby vás našli
Ak ste sa pred výletom pripravili zodpovedne, niekto doma má váš plán trasy a vie, kedy sa máte ozvať. Práve to je spúšťač, aby v prípade meškania kontaktoval pátraciu a záchrannú službu. Aj tak však treba rátať s realitou zimy: záchranári nie vždy vyrazia okamžite, aj keď majú približnú polohu. Často sa čaká na denné svetlo alebo na okno lepšieho počasia, pretože zásah v tme, víchrici či pri lavínovom riziku môže ohroziť aj samotný tím. Inými slovami, istý čas môžete byť odkázaní najmä na seba.
Ak nikto netuší, že ste nezvestní, musíte prejsť do režimu aktívnej signalizácie. Najjednoduchší signál v teréne je dym: ak na dobre rozhorený oheň pridáte zelené drevo, ihličie alebo lístie, vytvoríte výraznejší dymový stĺp, ktorý sa dá zbadať z diaľky.
Keďže podmienky sa medzi lokalitami výrazne líšia (viditeľnosť, členitosť terénu, hustota lesa, počasie), oplatí sa mať aj spoľahlivejší komunikačný plán. V odľahlých oblastiach alebo počas nepriaznivého počasia môže byť rozumné nosiť satelitný komunikátor, aby ste vedeli privolať pomoc aj vtedy, keď váš signálny oheň nikto neuvidí.
Zároveň platí, že v zime sa na elektroniku nedá spoliehať bezvýhradne – chlad skracuje výdrž batérií a zariadenia môžu zlyhať. Preto je ideálne mať kombináciu: pasívny signál (dym, vizuálne označenie miesta) aj aktívnu komunikáciu (satelitné SOS), podľa toho, čo vaša trasa a riziká dávajú zmysel.
Zimná príprava v divočine
Zima v horách a v teréne vie byť nekompromisná. Pre turistov, horolezcov aj ľudí na lyžiach mimo zjazdoviek to nie je „len“ chladnejšia verzia leta – je to úplne iné prostredie, kde sa chyby odpúšťajú podstatne menej. A práve preto má zmysel premýšľať nad prežitím ešte skôr, než príde deň, keď to budete naozaj potrebovať.
Najlepšia rada je jednoduchá: osvojte si základné zručnosti, ktoré sme vyššie spomenuli, a túto zimu ich vedome trénujte. Nestačí o nich čítať alebo mať pocit, že „nejako by to vyšlo“. Z vedomostí sa stáva použiteľná schopnosť až vtedy, keď si ich vyskúšate v praxi – v chlade, vo vetre, s rukavicami, pod tlakom a s obmedzeným časom.
Preto je rozumné skúšať tieto veci v kontrolovaných podmienkach: postaviť provizórny prístrešok, založiť oheň zo zimného dreva, premyslieť si postup prvej pomoci, roztopiť sneh na vodu a overiť si, ako budete signalizovať pomoc. Čím skôr si to „ošaháte“, tým menšia je šanca, že vás realita prekvapí práve v okamihu, keď už nebude priestor na chyby.
Súvisiace články